Kysak ležal od počiatku na križovatke, v bode, kde Hornád mení svoj tok na juh. Na mieste, ktoré sa otvára do údolia Šariša, Abova i Spiša.
Čierna hora je pohorie, ktoré tvorí hranicu so Slovenským rudohorím. Z východu je ohraničené Košickou kotlinou, zo severu Šarišskou vrchovinou a na severozápade Braniskom. A práve v srdci týchto kopcov leží Kysak, kde sa miešali kultúrne, nárečové a konfesionálne odlišnosti a vznikli špecifiká vlastné len tejto obci.
Dedina Kysak vznikla pravdepodobne po roku 1289. Z listiny z roku 1289 o rozdelení majetku Petra z Drienova medzi jeho 5 synov, kde najstarší syn Juraj dostal medzi iným aj územie dnešného Kysaku, sa ešte v tom čase nespomína obec. Kysak pre svoju dobrú polohu pri Hornáde sa stal obľúbeným miestom pánov z Drienova, a tak si tu vystavali kúriu, v ktorej sa zdržiavali viac ako na hrade Drienov. Ten bol postavený ako obranný hrad, teda neposkytoval toľko pohodlia ako iné vtedajšie hrady. Neskôr si postavili hrad v Kysaku, o ktorom je prvá zmienka z roku 1423, ktorý neskôr spustol a jeho múry sa zrútili. Príčinou bolo, že panstvo z Drienova vymrelo a noví vlastníci hradu z Ploského a Žehne mali vlastné sídla.
Sútok Hornádu a Svinky by vedel veľa žblnkotať o mocných Abovcoch, ktorí ovládali tento kraj, o ďalších pánoch, o Matejovi Korvínovi, o vojakoch, ktorí sa tadiaľ prebrodili, o jiskrovcoch, katolíkoch i evanjelikoch a ich sporoch, ale aj o pltníkoch, obyčajných ľuďoch, pútnikoch prichádzajúcich na posvätné hory do Malej Viesky a Obišoviec. A neskôr po oceľových koľajniciach tohto železničného uzla tade prehrmotali priam dejiny celého národa. Prešli tadiaľ panovníci, štátnici, prezidenti, ministri, armády, aké si človek len vie predstaviť, ale i ubiedení Židia na ceste do osvienčimského pekla. Po koľajach prehrmotala vojna i mier, diktatúra i sloboda.
