Prvá písomná zmienka o obci Fričovce pochádza z roku 1320 po rozdeleni majetku sľachtického rodu Mersovcov. Neskôr sa na dlhé obdobie stal majiteľom rod Frych, prvým z neho bol Ján Frychy.
Rod pôsobil vo Fričovciach až do konca 17. storočia.
Renesančný kaštieľ, ktorý je prejavom vyvrcholenia obdobia výstavby kaštieľov na Slovensku dal postaviť Valent Berthóty v rokoch 1623 – 1630. Plány stavby boli od staviteľa Michala Sorgera z Prešova. Za vlády Dominika Ghillániho bol objekt roku 1840 prestavaný.
Kaštieľ je jedinečný svojou sgrafitovou figurálnou výzdobou, ktorú v roku 1630 dokončil Martin Waxman, maliar a grafitár 17. stor. v Uhorsku. Autor vyhotovil svoje dielo použitím techniky dvojfarebného sgrafita, a to použitím slonovej kosti a sivočierného uhlíka. Ak sa budete dívať na sgrafitovú výzdobu kaštieľa, zbadáte, že umelec znázornil hlavy s porovnaním s telom postáv väčšie, aby uplatnil zásadu vertikálneho perspektívneho pohľadu diváka zdola nahor.
Pôvodne asi 150 historických a mytologických postáv zdobí polia horizontálnej štítkovej atiky kaštieľa. Výber postáv je pestrý z najrozličnejších oblastí: antickí bohovia spolu so symbolickými postavami ľudských cností, ďalej defilujú postavy antiky, uhorskej a poľskej histórie a medzi kráľov a sultánov sa dostali aj vojvodca Ján Žižka a sultán Amurat. Galériu vládnucich cisárov slávnej ríše Rímskej a významných osobností Uhorska zobrazil autor na čelnej fasáde kaštieľa. Na prednej fasáde kaštieľa sa zachoval sgrafitový erb Berthotyovcov – hereldický štít s orlicou a kráľovskou korunou v spodnej časti.
Okolie kaštieľa obklopuje park zo severu a západu, z juhu a východu sa nachádza parkovo upravené nádvoria, ktoré je sadovnícky kontinuálne prepojené s parkom. Pôvodne bol park rozsiahlejším komplexom, ktorého stredom pretekal potok. V konečnom štádiu bolo okolie kaštieľa upravené ako prírodno-krajinársky park nielen so vstupným nádvorím, s dômyselným vodným systémom, ovocným sadom a so zeleninárskymi plochami, ale aj s okrasnými partiami a oddychovými plochami. Okrem kaštieľa sa zachoval aj bývalý mlyn a sýpka.
V druhej polovici 19. storočia dali Ghillányiovci na základoch staršej záhrady založiť prírodno-krajinársky park. Vstupná časť do areálu bola riešená pravidelnou kruhovou plochou s komunikačným objazdom. Pôvodne bola v centre nástupného priestoru studňa. Hlavnou kompozičnou osou parku je prírodný vodný tok a z neho napájaná vodná priekopa s dômyselným vodným systémom a náhonom pre malú vodnú elektráreň postavenú začiatkom 20. storočia. Základnú kostru parku tvoria listnaté stromy vo veku sto až stodvadsať rokov, v druhovom zložení lipa, pagaštan konský, javor.
Od roku 1998 sa vlastníkom kaštieľa stala rodina Tomková, ktorá oživila túto pamiatku z takmer viac ako 40 ročného spánku. Totálne schátralá kultúrna pamiatka si vyžiadala generálnu opravu cez statické zabezpečenia, obnovu exteriérov a interiérov samotného kaštieľa, hospodárskych budov a parku.
Kaštieľ Fričovce je súčasťou Šarišske hradnej cesty
Zdroj/foto: Kaštieľ Fričovce
Mapa
Galéria
