Biskupský palác vznikol z bývalého kláštora minoritov. Jeho história sa začala písať prestavbou budovy mestského špitála a chudobinca na nový kláštor, ktorý získali minoriti v r. 1673. Pôsobenie minoritov v Prešove ukončilo nariadenie cisára Jozefa II. z 12. júla 1787, ktorým bol kláštor zrušený, a to i napriek prosbám mestského magistrátu a jágerského biskupa u samotného panovníka.
V roku 1791 bolo z Košíc do Prešova premiestnené sídlo gréckokatolíckeho vikariátu, a to do priestorov bývalého minoritského kláštora. 22. septembra 1818 pápež Pius VII. vydal bulu Relata semper, ktorou zriaďoval gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. Celý komplex bývalého kláštora bol potom v r. 1821 pridelený prvému biskupovi novozriadenej Prešovskej diecézy Gregorovi Tarkovičovi. Jozef Gaganec, v poradí druhý prešovský biskup, dal v r. 1848 urobiť rozsiahlu prestavbu sídla, pri ktorej vznikla dnešná dvojpodlažná palácová budova s klasicisticky upraveným priečelím. Nad hlavným vchodom bol umiestnený veľký trojuholníkový štít (tympanón), v ktorom je nápis „Jeho výsosť Ferdinand V. uhorský kráľ, z milosti postavil 1848“, nad nápisom je reliéfne stvárnený erb gréckokatolíckeho biskupstva obopnutý biskupskou reťazou a na nej je upevnený kríž. Dominantou strednej časti budovy je veľká kupola. V súčasnosti v paláci sídli gréckokatolícke arcibiskupstvo.
Greckokatolický biskupský palác je súčasťou Šarišske hradnej cesty.
Foto: OOCR Región Šariš, pis.sk, grtkapo.sk, Jozef Kotulič
Mapa
Galéria
