Ka\u0161tie\u013e bol postaven\u00fd na ruin\u00e1ch b\u00fdval\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora augustini\u00e1nov a\u00a0predpoklad\u00e1 sa, \u017ee aj zo stavebn\u00e9ho materi\u00e1lu tohto kl\u00e1\u0161tora. Pod\u013ea zachovan\u00fdch tvaroslovn\u00fdch znakov bol postaven\u00fd niekedy v\u00a017. storo\u010d\u00ed. V\u00a0roku 1645 hradn\u00e9 panstvo \u0160ari\u0161a z\u00edskala rodina R\u00e1kociovcov. Predt\u00fdm panstvo vlastnila rodina Per\u00e9niovcov, ktor\u00e1 vlastnila aj hrad \u0160ari\u0161. Z\u00a0R\u00e1kociovcov najzn\u00e1mej\u0161\u00edm majite\u013eom bol Franti\u0161ek R\u00e1koczi II, ktor\u00fd bol aj sl\u00e1vnostne menovan\u00fd za dedi\u010dn\u00e9ho \u017eupana \u0160ari\u0161skej \u017eupy a\u00a0volan\u00fd \u201e\u0161ari\u0161sk\u00fd gr\u00f3f\u201c. V\u00a0roku 1701, v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0pr\u00edpravou stavovsk\u00e9ho povstania bol zatknut\u00fd a\u00a0odveden\u00fd na v\u00fdsluch do Pre\u0161ova.<\/p>\n\n\n\n
Po Franti\u0161kovi R\u00e1kocim vlastnila ka\u0161tie\u013e jeho sestra J\u00falia de Aspermont, nesk\u00f4r rod Sirmay a\u00a0v\u00a019. storo\u010d\u00ed ho vy\u017eenil po\u013esk\u00fd \u0161\u013eachtic Jozef B. Lu\u017eensk\u00fd de Reglice, ktor\u00e9ho syn bol zastrelen\u00fd v\u00a0dueli a\u00a0je pochovan\u00fd pri tunaj\u0161ej Kaplnke sv. Al\u017ebety. Na prelome 19 a\u00a020. storo\u010dia vlastnil ka\u0161tie\u013e Gejza Pulsk\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Pod\u013ea dobov\u00fdch fotografi\u00ed a kresieb z 1. polovice 20. storo\u010dia to bola renesan\u010dn\u00e1 stavba zhotoven\u00e1 v duchu typol\u00f3gie renesan\u010dn\u00fdch blokov\u00fdch ka\u0161tie\u013eov s n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ve\u017eami. Ve\u013eko\u0161ari\u0161sk\u00fd ka\u0161tie\u013e mal na \u010delnej v\u00fdchodnej fas\u00e1de dve valcov\u00e9 n\u00e1ro\u017en\u00e9 ve\u017ee, primknut\u00e9 k obd\u013a\u017enikovej hmote samotnej stavby. Tret\u00ed ve\u017eovit\u00fd \u00fatvar sa nach\u00e1dzal v r\u00e1mci z\u00e1padn\u00e9ho dvorov\u00e9ho kr\u00eddla a s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou i\u0161lo o schodiskov\u00fd tubus. Ka\u0161tie\u013e bol dvojpodla\u017en\u00fd, zastre\u0161en\u00fd sedlovou strechou, na severnej strane kombinovanou s manzardou. Nad hrebe\u0148om strechy vy\u010dnievali omietan\u00e9 kom\u00edny s r\u00edmsov\u00fdm horizont\u00e1lnym \u010dlenen\u00edm. N\u00e1ro\u017en\u00e9 ve\u017ee zakr\u00fdvali zvonov\u00e9 strechy, ktor\u00e9 mali \u0161ind\u013eov\u00fa krytinu. Na pr\u00edzem\u00ed ka\u0161tie\u013ea boli \u010diasto\u010dne zachovan\u00e9 p\u00f4vodn\u00e9 kamenn\u00e9 okenn\u00e9 ostenia obd\u013a\u017enikov\u00e9ho tvaru, ukon\u010den\u00e9 priamou profilovanou r\u00edmsou. V interi\u00e9ri prv\u00e9ho podla\u017eia nach\u00e1dzali renesan\u010dn\u00e9 valen\u00e9 klenby s lunetov\u00fdmi v\u00fdse\u010dami. Lunetov\u00e1 klenba nad schodiskom dosadala na st\u013ap, v hornej \u010dasti s kanelovan\u00fdm driekom a na pr\u00edstenn\u00fd pilaster. Okn\u00e1 na poschod\u00ed bolo obd\u013a\u017enikov\u00e9, s miernym segmentov\u00fdm z\u00e1klenkom. Doln\u00e9 boli zamre\u017eovan\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Ka\u0161tie\u013e bol po\u0161koden\u00fd po\u010das 1. sv. vojny a\u00a0po po\u017eiari kedy \u201ena varo\u0161i\u201c 13.9.1948 vypukol po\u017eiar a\u00a0roz\u0161\u00edril sa aj na ka\u0161tie\u013e. To bola jeho z\u00e1huba a\u00a0tak bol nesk\u00f4r zb\u00faran\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Traduje sa, \u017ee pri b\u00faran\u00ed sa materi\u00e1l rozobral medzi obyvate\u013emi, rovnako ako aj n\u00e1bytok, ktor\u00fd v\u00a0ka\u0161tieli ostal. Dnes na jeho mieste stoj\u00ed futbalov\u00e9 ihrisko, dodnes stoj\u00ed jeho hospod\u00e1rska budova, ktor\u00e1 bola preroben\u00e1 na obytn\u00fd dom. Ku ka\u0161tie\u013eu patril aj kaplnka sv. Kunhuty, aleja, vyh\u0148a a\u00a0in\u00e9 hospod\u00e1rske budovy.<\/p>\n\n\n\n
V are\u00e1li kedysi sl\u00e1vneho ka\u0161tie\u013ea sa zachovala stud\u0148a a s\u00fdpka. Traduje sa, \u017ee v studni bol vstup do tajnej chodby, ktor\u00fd ju sp\u00e1jal s ka\u0161tie\u013eom.<\/p>\n\n\n\n
Okolie ka\u0161tie\u013ea tvoril n\u00e1dhern\u00fd park a\u00a0z\u00e1hrada, o ktor\u00fa sa starala Ilona Zr\u00ednyi. U R\u00e1kocziovcov bolo z\u00e1hradk\u00e1r\u010denie rodinnou trad\u00edciou. V kr\u00e1snych z\u00e1hrad\u00e1ch ve\u013eko\u0161ari\u0161sk\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea pestovala k\u0148a\u017en\u00e1 i\u00a0figy, rozmar\u00edn, fialky, klin\u010deky, ru\u017ee, strel\u00edcie i\u00a0aksamietnice. V\u00a0z\u00e1hrade bola ja ga\u0161tanov\u00e1 aleja. Dodnes sa zachovala lipa malolist\u00e1, ktorej vek sa odhaduje na 350-400 rokov.<\/p>\n\n\n\n
O ka\u0161tieli sa zachovalo ve\u013emi m\u00e1lo fotografi\u00ed a malieb. Sl\u00e1vu R\u00e1kociho ka\u0161tie\u013ea dokumentuje u\u017e iba pam\u00e4tn\u00fd kame\u0148 s rytinou ka\u0161tie\u013ea a s textom: \u201eR\u00e1kociho ka\u0161tie\u013e\". Ten je dnes uchovan\u00fd mestom v depozite.<\/p>\n\n\n\n