V obdob\u00ed stredoveku patrila obec Raslavice k stredne ve\u013ek\u00fdm s\u00eddlam a bola majetkom r\u00f4znych \u0161\u013eachtick\u00fdch rodov. Ako v Slovensk\u00fdch tak aj v Ma\u010farsk\u00fdch Raslaviciach v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013estva sa \u017eivila po\u013enohospod\u00e1rstvom, z ktor\u00fdch len asi tretina gazdovala na svojom. Ostatn\u00ed pracovali na p\u00e1nskych ve\u013ekostatkoch ako sluhovia - komencia\u0161i. O tom, ko\u013eko majite\u013eov sa vystriedalo na ve\u013ekostatkoch, nie s\u00fa podrobnej\u0161ie z\u00e1znamy. Majetky boli rozdelen\u00e9 na tri \u010dasti. Prv\u00e1 \u010das\u0165 bola rozpredan\u00e1 ob\u010danom okolo roku 1900. Do tohto ve\u013ekostatku patr\u00ed horn\u00fd ka\u0161tiel, tzv. zemianska k\u00faria \/v s\u00fa\u010dasnosti Kl\u00e1\u0161tor sv. Jozefa\/ vybudovan\u00fd pravdepodobne v 2.polovici 17.storo\u010dia a prestavan\u00fd v 18.storo\u010d\u00ed.
Najprv patril rodine Bertotiho, nesk\u00f4r \u0161\u013eachticovi doktorovi Haberovi. Ten dal vybudova\u0165 pri ka\u0161tieli budovy a stajne pre jazdeck\u00e9 kone. Bola to jeho z\u00e1\u013euba a akt\u00edvne sa z\u00fa\u010dast\u0148oval sa na konsk\u00fdch dostihoch. Hospod\u00e1reniu majite\u013e ve\u013emi nerozumel a preto sa ani o majetok ve\u013emi nestarali. Pred vypuknut\u00edm l. svetovej vojny v roku 1914 odi\u0161li do Viedne a viac sa nevr\u00e1tili. Ich majetok bol ve\u013emi zadl\u017een\u00fd, preto v roku 1920 bol rozpredan\u00fd \u013eu\u010fom \u017eij\u00facim v obci.
Kl\u00e1\u0161tor a kaplnka v r\u00e1mci re\u0161tit\u00faci\u00ed po roku 1989 pre\u0161la do vlastn\u00edctva \u017eenskej rehole \u201eKongreg\u00e1cia sestier Bo\u017esk\u00e9ho vykupite\u013ea\u201c a na vlastn\u00e9 n\u00e1klady ka\u0161tie\u013e zrekon\u0161truovala. Dnes patr\u00ed kl\u00e1\u0161tor a jeho okolie medzi najkraj\u0161ie are\u00e1ly obce. V jeho are\u00e1li je n\u00e1dhern\u00fd \"p\u00e1nsky park\", kde je postaven\u00e1 aj kaplnka.<\/p>\n\n\n\n