\u0160ari\u0161sk\u00e9 Dravce s\u00fa starobylou slovanskou dedinou, jednou z najstar\u0161\u00edch v oblasti hornej Torysy. Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o obci (Dorauch, Drauch) poch\u00e1dza z roku 1295 a s\u00favis\u00ed s dosaden\u00edm nov\u00e9ho far\u00e1ra v Toryse. Obyvatelia sa venovali preva\u017ene chovu drav\u00fdch vt\u00e1kov pre po\u013eova\u010dky v bl\u00edzkych \u0161\u013eachtick\u00fdch a kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch lesn\u00fdch rev\u00edroch. V 13. storo\u010d\u00ed prisl\u00fachala k rozsiahlemu Torysk\u00e9mu panstvu, ktor\u00e9ho najstar\u0161\u00edm zn\u00e1mym vlastn\u00edkom bol gr\u00f3f spi\u0161sk\u00fdch Sasov, Detrik z K\u00e9rcsu.<\/p>\n\n\n\n
V \u0160ari\u0161sk\u00fdch Dravciach st\u00e1li p\u00f4vodne dve \u0161\u013eachtick\u00e9 s\u00eddla. Star\u0161iu dreven\u00fa k\u00fariu si dali postavi\u0165 predstavitelia Stanislavovej vetvy rodu, trvalej\u0161ie us\u00eddlen\u00ed v Brezovici. K\u00faria sl\u00fa\u017eila najprv ako ist\u00e9 hospod\u00e1rsko-spr\u00e1vne centrum spravovan\u00fdch majetkov a a\u017e v neskor\u0161om obdob\u00ed sa v s\u00favislosti s rozrastan\u00edm rodu stale trvalej\u0161ie ob\u00fdvan\u00e1 niektor\u00fdmi z jeho \u010dlenov. Zachovan\u00fd a v s\u00fa\u010dasnosti obnoven\u00fd murovan\u00fd ka\u0161tie\u013e bol postaven\u00fd nesk\u00f4r a patril predstavite\u013eom Jakubovej vetvy rodu. Dosia\u013e nie s\u00fa zn\u00e1me \u017eiadne pramene, ktor\u00e9 by umo\u017e\u0148ovali identi\ufb01kova\u0165 jeho stavite\u013ea alebo datova\u0165 presn\u00fd za\u010diatok v\u00fdstavby, v\u00fdsledky v\u00fdskumu v\u0161ak nazna\u010duj\u00fa viacer\u00e9 skuto\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n
Tou prvou je odkryt\u00e9 (neskoro)gotick\u00e9 kv\u00e1drovanie, odhalen\u00e9 sond\u00e1\u017enym v\u00fdskumom v severnej \u010dasti stavby. \u00a0To vypoved\u00e1 o tom, \u017ee renesan\u010dn\u00fd objekt stoj\u00ed bu\u010f na z\u00e1kladoch star\u0161ej stavby, alebo \u017ee je ka\u0161tie\u013e o\u00a0nie\u010do star\u0161\u00ed, ako sa doned\u00e1vna predpokladalo. Druh\u00fa te\u00f3riu potvrdzuje n\u00e1lez n\u00e1ro\u017en\u00e9ho sgra\ufb01ta v jednej z miestnost\u00ed severn\u00e9ho kr\u00eddla, ktor\u00e9 zrejme bolo p\u00f4vodne exteri\u00e9rovou v\u00fdzdobou. P\u00f4vodn\u00fd objekt bol teda postaven\u00fd niekedy v druhej polovici 16. storo\u010dia a\u00a0patr\u00ed tak medzi najstar\u0161ie dodnes zachovan\u00e9 renesan\u010dn\u00e9 ka\u0161tie\u013ene stavby nielen v prostred\u00ed \u0160ari\u0161a,<\/strong> ale na celom v\u00fdchodnom Slovensku. S najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou ka\u0161tie\u013e prestaval \u017digmund Berzeviczi niekedy v prvej tretine 17. storo\u010dia, a to prestavbou star\u0161ieho objektu na svoje s\u00eddlo, ktor\u00e9ho vzh\u013ead u\u017e v plnej miere podliehal stavite\u013eskej koncepcii renesancie. Medzi umelecky ve\u013emi hodnotn\u00e9 v\u00fdzdobn\u00e9 prvky ka\u0161tie\u013ea patr\u00ed sgra\ufb01tov\u00e1 v\u00fdzdoba jeho prie\u010delia<\/strong>. Na n\u00e1ro\u017eiach oboch ve\u017e\u00ed sa zachovalo prav\u00e9 listov\u00e9 sgra\ufb01to tmav\u0161ej, svetlo okrovo ru\u017eovej \u2013 pieskovej farby, ktor\u00e9 sa v\u010faka neskor\u0161ej pr\u00edstavbe k jedn\u00e9mu n\u00e1ro\u017eiu podarilo zachova\u0165 v dobrom stave. Na severnej fas\u00e1de bola pod omietkou navy\u0161e odkryt\u00e1 aj historicky i v\u00fdtvarne ve\u013emi cenn\u00e1 p\u00e1sov\u00e1 sgra\ufb01tov\u00e1 v\u00fdzdoba, ktor\u00e1 lemovala ka\u0161tie\u013e po celom jeho obvode. Renesan\u010dn\u00fa f\u00e1zu v\u00fdstavby a prestavby ka\u0161tie\u013ea okrem toho reprezentuj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm valen\u00e9 klenby v suter\u00e9ne ka\u0161tie\u013ea, pr\u00edsne pravouhl\u00e1 dispoz\u00edcia stavby i zachovan\u00e1 kr\u00ed\u017eov\u00e1 klenba v jednej z nich, kamenn\u00e9 ostenie vstupu do jednej z miestnost\u00ed, kozub i p\u00f4vodn\u00e9 okn\u00e1 na ju\u017enom prie\u010del\u00ed. V suter\u00e9ne ka\u0161tie\u013ea sa nach\u00e1dza kamenn\u00fd port\u00e1l z roku 1699. Dodnes sa zachovali jedin\u00e9 renesan\u010dn\u00e9 dvere s p\u00f4vodnou z\u00e1mkou<\/strong>. Zauj\u00edmav\u00fdm a pomerne ojedinel\u00fdm je n\u00e1lez technick\u00e9ho odvodnenia stavby syst\u00e9mom kan\u00e1likov a zbern\u00fdch kamenn\u00fdch \u0161\u00e1cht v pivni\u010dn\u00fdch priestoroch. Rovnako n\u00e1pis v supraporte renesan\u010dn\u00e9ho port\u00e1lu z\u00e1padne stojacej budovy JEHOVA DESIDERIUM MEUM JOAN BERZ(EVICZY) D(OMINI) EAD(EM) HA(E)R(EDITARIUS) DA(RO)C AN(NO)<\/em> <\/strong>1700, ktor\u00fd znamen\u00e1 P\u00e1n je moja\u00a0t\u00fa\u017eba<\/strong><\/em>.<\/p>\n\n\n\n Zachovan\u00fd a v s\u00fa\u010dasnosti obnoven\u00fd murovan\u00fd ka\u0161tie\u013e s dvoma n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ve\u017eami, patr\u00ed do komplexu renesan\u010dn\u00fdch \u0161\u013eachtick\u00fdch vidieckych rezidenci\u00ed\u00a0v\u00a0prostred\u00ed\u00a0\u0160ari\u0161a.\u00a0P\u00f4vodn\u00fd\u00a0are\u00e1l\u00a0v\u00a0bl\u00edzkosti potoka pozost\u00e1val okrem hlavn\u00e9ho objektu aj z dreven\u00fdch, nesk\u00f4r murovan\u00fdch hospod\u00e1rskych budov a\u00a0prisl\u00fachal k nemu dodnes zachovan\u00fd lesopark s ihli\u010dnat\u00fdmi i listnat\u00fdmi stromami a z\u00e1hrada.<\/p>\n\n\n\n Murovan\u00fd ka\u0161tie\u013e v \u0160ari\u0161sk\u00fdch Dravciach je v p\u00edsomnostiach ozna\u010den\u00fd ako kamenn\u00fd dom (\u201edomus lapidae\u201c) a jeho vlastn\u00edkom bol v roku 1684 J\u00e1n Berzevici, ktor\u00e9ho meno viac ne\u017e tri storo\u010dia tvorilo s\u00fa\u010das\u0165 ka\u0161tie\u013ea, sa jeho nov\u00fdm vlastn\u00edkom stal jeho syn J\u00e1n ml. V mladom veku bol zajat\u00fd a v\u00e4znen\u00fd po\u010das posledn\u00fdch protitureck\u00fdch vojen. Nesk\u00f4r sa stal komis\u00e1rom v Ko\u0161iciach a zast\u00e1val aj prominentn\u00fa funkciu kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho radcu. Pr\u00e1ve J\u00e1n realizoval v prvej polovici 18. storo\u010dia rozsiahlu barokov\u00fa prestavbu, pri ktorej sa v\u00fdrazne zmenil vzh\u013ead renesan\u010dn\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea. Prestavba sa t\u00fdkala interi\u00e9ru i exteri\u00e9ru a do\u0161lo pri nej okrem in\u00e9ho k nahradeniu p\u00f4vodnej kr\u00ed\u017eovej klenby kor\u00fdtkovou a osadeniu mohutnej manzardovej strechy. J\u00e1n si za man\u017eelku vzal franc\u00fazsku bar\u00f3nku Annu M\u00e1riu L\u00b4huillier (1706-1776), pr\u00edbuzn\u00fa franc\u00fazskeho kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta XVI. \u017dili bohat\u00fdm spolo\u010densk\u00fdm \u017eivotom najm\u00e4 v Ko\u0161iciach a spolu mali \u0161tyri deti. Z nich prevzal rodov\u00e9 majetky v Dravciach syn Franti\u0161ek, ktor\u00fd bol v\u00fdraznou osobnos\u0165ou draveckej vetvy rodu, preto\u017ee za jeho nemal\u00e9 z\u00e1sluhy a vernos\u0165 korune mu v roku 1775 udelila uhorsk\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1 M\u00e1ria Ter\u00e9zia \u0161\u013eachtick\u00fd titul bar\u00f3n pre neho a jeho potomstvo.<\/p>\n\n\n\n Ka\u0161tie\u013e sa stal rokmi postupne honosn\u00fdm s\u00eddlom viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch rodov. V 19. storo\u010d\u00ed aj rodu Smre\u010d\u00e1ni. Pr\u00e1ve tu sa narodili dvaja mimoriadne v\u00fdznamn\u00ed vysok\u00ed cirkevn\u00ed hodnost\u00e1ri bratia Pavol a \u013dudov\u00edt Smre\u010d\u00e1niovci. Pavol sa stal spi\u0161sk\u00fdm, nesk\u00f4r ve\u013ekovarad\u00ednskym biskupom a pochova\u0165 sa dal v rodn\u00fdch \u0160ari\u0161sk\u00fdch Dravciach. Jeho brat \u013dudov\u00edt sa stal dokonca j\u00e1gersk\u00fdm arcibiskupom.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f \u0161\u013eachta po zmene vojensko-politick\u00fdch a spolo\u010densk\u00fdch pomerov opustila svoje s\u00eddlo, bolo v ka\u0161tieli in\u00e9 vyu\u017eitie. Nieko\u013eko rokov sl\u00fa\u017eil ako s\u00eddlo z\u00e1kladnej \u0161koly a potom na hospod\u00e1rske a skladovacie \u00fa\u010dely pre b\u00fdval\u00e9 JRD.<\/p>\n\n\n\n
P\u00f4vodne zrejme plnil funkciu prechodn\u00e9ho obydlia, mo\u017eno sez\u00f3nneho (napr. po\u013eovn\u00edckeho) s\u00eddla a a\u017e v\u010faka neskor\u0161ej prestavbe ako s\u00eddlo. Mlad\u0161\u00ed murovan\u00fd ka\u0161tie\u013e mohol da\u0165 postavi\u0165 v\u00fdznamn\u00fd predstavite\u013e Jakubovej vetvy rodu, Juraj Berzevici, ktor\u00fd v rokoch 1545-1562 zast\u00e1val prominentn\u00fa funkciu hlavn\u00e9ho hornouhorsk\u00e9ho kapit\u00e1na alebo jeho syn J\u00e1n. Juraj ako mo\u017en\u00fd stavite\u013e ka\u0161tie\u013ea bol skuto\u010dne bohat\u00fdm a vplyvn\u00fdm \u010dlovekom svojej doby a v\u00fdstavba ka\u0161tie\u013ea bola pre\u0148ho len ot\u00e1zkou roz\u0161irovania majetkov o \u010fal\u0161ie s\u00eddlo, ktor\u00e9 eventu\u00e1lne mohol vyu\u017e\u00edva\u0165 na ob\u013e\u00faben\u00fd sp\u00f4sob oddychu \u0161\u013eachty, na po\u013eova\u010dky.<\/p>\n\n\n\n