V roku 1929 židovský spolok starostlivosti o chorých (hebr. Chevra Bikur Cholim) prebudoval jeden z domov na synagógu na dnešnej Kláštorskej ulici. Jedná sa o jednoduchý objekt orientovaný do ulice východnou fasádou, ktorej dominantou je dvojica gotizujúcich lomených okien a hebrejský názov spolku. V pravej časti budovy sa nachádza dlhá chodba, cez ktorú sa vstupuje do všetkých miestností: modlitebnej sály, študovne, ženskej galérie na poschodí, chodby vedúcej do dvora, kde sa zachovali pozostatky sukotového stánku. Najreprezentatívnejší priestor predstavuje modlitebná sála. Lavice sú obrátené na východnú stenu. Medzi dvoma gotickými oknami je umiestnená schránka s Tórou. Priestorové limity pôvodnej stavby sa prejavili na konštrukcii ženskej galérie. Na južnej stene sa nachádzajú fresky, ktoré imitujú neexistujúce krídlo galérie. Celý interiér zdobia dekoratívne ornamentálne maľby. Synagóga prežila 2. svetovú vojnu bez poškodenia vďaka hrdinstvu Anny Koperniechovej, správkyni nežidovského pôvodu, ktorá dokázala ochrániť objekt pred útokmi lokálnych obyvateľov, gardistov alebo nemeckého vojska. V období komunistickej totality aj po jej páde sa o synagógu obetavo staral posledný príslušník bardejovskej židovskej komunity Maximilián Špíra. Aj preto je objekt jednou z najlepšie zachovaných synagóg na Slovensku a súčasne pôsobivou pamiatkou na židovskú minulosť mesta.
